Príbeh
Po tom, ako prekročili hranicu a navždy za sebou zanechali krajinu, v ktorej nemali veľa šťastia, sa súrodenci Reyesovci Guerrerovci - Juan, Óscar, Franco a Libia usadili v malom mestečku, kde si otvorili pekáreň. Najstarším zo súrodencov je Juan, ktorý je šéfom nielen v relatívne slušne prosperujúcej pekárni, ale i ostatnými súrodencami akceptovanou hlavou rodiny. Po smrti rodičov sa totiž o nich staral rovnako oddane, ako by to robili oni... Juan je veľmi atraktívny, schopný, silný a odvážny muž, no občas je až priveľmi prísny – na seba i súrodencov – a nekontrolovateľne výbušný. Je skrátka viac ako ich náhradný otec, a nie starší brat... Ďalším z bratov je Franco – fyzicky rovnako príťažlivý ako jeho starší brat (i keď na základe vonkajšej podoby by ste ich veru za bratov nepovažovali, sú totiž úplne odlišné typy – Franco je štíhly modrooký blondiak, Juan atletický hnedooký brunet), inak však skôr bohém, ktorému práca práve nevonia. Radšej sníva o láske krásnych žien – ako napríklad príťažlivej speváčky Rosario Montes, ktorú chodí najprv ticho zbožňovať a neskôr jej i otvorene dvoriť do baru Alcala. Najmladším z bratov je Óscar, veľmi inteligentný, atraktívny (je typovo podobný ako Franco - svetlé oči, svetlé vlasy...), ambiciózny a tak trochu vypočítavý mladík. Nie je spokojný s tým, ako sa k nim Šťastena stavia chrbtom, a preto ju neustále pokúša. Občas dokonca porušuje spoločensky akceptovateľné hranice, len aby sa dopracoval k peniazom, v ktorých vidí svoju spásu... Najmladšou z rodiny bola pôvabná Libia, ktorá bola jedinou radosťou a svetlom v nie práve ľahkom živote jej starších bratov. Vkladali do nej veľké nádeje, doslova sa v nej videli – temer ako rodičia, ktorí im už dávno umreli pri tragickom požiari ich rodinnej haciendy -, a preto ju i neustále ochraňovali a strážili. No i tak nedokázali zabrániť problémom, ťažkostiam a tragédiám, ktorých sled odštartovala svojimi činmi práve ona...Neskúsená mladučká Libia sa totiž osudovo zaľúbila do Bernarda Elizonda, muža, ktorý by jej pokojne mohol byť starým otcom – a on jej lásku opätoval. Keď sa ich vzťah vďaka všetečným klebetným jazykom v dedine prevalil, bratia na úbohú dievčinu tlačili – chceli, aby sa svojej lásky vzdala, lebo jej vzťah považovali nielen za spoločensky nevhodný, ale aj neperspektívny. Bernardovi jednoducho neverili, ani počestnosti jeho úmyslov. Ibaže Libia bola v tom čase už tehotná, a tak sa bratia rozhodli ustúpiť – ale len pod podmienkou, že sa Bernardo zachová ako muž a ich sestru si vezme za manželku. To ale netušili, že Bernardo ukrýval temné tajomstvo – on už totiž ženatý bol, so svojou ženou sa nikdy nerozviedol a žili spolu i v jednej domácnosti... Bernardovou manželkou bola pomerne rezervovaná Gabriela, ktorú pred Libiou vydával za svoju sestru – a jeho domnelé tri netere Norma, Sarita a Jimena sú jeho a Gabrieline dcéry!
Neodškriepiteľnou hlavou rodiny Elizondovcov evidentne vždy bola práve Bernardova manželka Gabriela – rázna, panovačná, nie práve tolerantná žena s mnohými predsudkami. V jadre však nie je zlá, je skôr nešťastná... Svoje predstavy o chode domácnosti, haciendy i životoch svojho okolia presadzuje veľmi tvrdo, občas dokonca bez ohľadu na skutočné potreby či túžby tých, ktorých sa to bytostne dotýka – a preto často chybuje a trápi sa v konečnom dôsledku ešte viac, ako by musela... Najviac jej tvrdosť dolieha na ľudí, ktorí jej stoja najbližšie – jej tri dcéry a otca. Krásna Norma je nešťastná, pretože po tom, ako sa stala obeťou znásilnenia, ju matka proti jej vôli vydala za muža, ktorého nemiluje, odmieta a s ktorým je nešťastná. Sarite a Jimene ich matka takisto robí so života peklo prílišnou kontrolou a obmedzeniami. Svojho otca Martína Aceveda, ktorý je už roky pripútaný na invalidný vozík, zase Gabriela doslova deptá všetkými svojimi rozhodnutiami a výrokmi, pretože sa k nemu správa, akoby bol nesvojprávny... Napriek všetkému je to práve energický starý pán, bývalý vojak, kto sa ako jediný nebojí povedať na všetko svoj názor a patrične ho okoreniť štipľavými poznámkami. Ako jediný sa nehanbí vzdorovať aspoň slovne Gabrielinmu diktátorstvu - povedať všetko, čo si o čomkoľvek či komkoľvek myslí. Z mosta do prosta, „ako mu zobák narástol“. I keď mu to často znemožňuje práve fakt, že nie je pánom svojho tela – stačí, aby jeho dcéra prikázala zamestnancom, že ho nesmú zniesť z jeho izby na prvom poschodí medzi ostatných, ktorý sa obvykle bavia v obývačke či jedálni v prízemí alebo vonku na haciende... Martín je veľký dobrák, srdečný chlap - a je aj veľmi bystrý. Aj napriek svojmu hendikepu sa často dozvie viac ako tí, ktorí žiadne fyzické nedostatky nemajú. Neuniknú mu preto ani vzťahy medzi jednotlivými rodinnými príslušníkmi, služobníctvom, zamestnancami i návštevníkmi haciendy a často ako prvý odhalí nejaké z dobre ukrývaných tajomstiev jeho okolia – napríklad dôvod náklonnosti slúžky Evy Rodríguez ku krásnej Ruth, dcére bohatých, no veľmi starých manželov Uribeovcov...
Ďalším členom rodiny je spočiatku i navonok distingvovaný, elegantný a kultivovaný Fernando Escandón, Normin manžel. Spočiatku sa tak k nej i všetkým ostatným naozaj správal, ibaže... Ibaže postupne i on začal odhaľovať svoju pravú, nie práve príťažlivú tvár – predovšetkým preto, lebo sa do svojej ženy, ktorú si pôvodne vzal „z rozumu“ (mal síce ten správny pôvod, no nie peniaze a majetok), naozaj zamiloval a nedokázal uniesť, že ona jeho city neopätovala. Ba čo viac, že to, čo jemu roky odpierala, inému, navyše úplne obyčajnému a chudobnému ako kostolná myš, po niekoľkých týždňoch dobrovoľne a rada dovolila – že sa bez väčších problémov rozhodla ich nefungujúce manželstvo definitívne hodiť za hlavu. A tak ho zžiera žiarlivosť, ktorá ho doslova pripravuje o súdnosť i zdravý rozum a vďaka ktorej stráca temer všetky zábrany... Neváha sa dokonca spojiť so „spodinou“ – zákerným, na všetko odhodlaným kamarátom z mokrej štvrte Armandom Navarrom, ktorý nenávidí Reyesovcov (obzvlášť Franca), a svojou krásnou, no krutou a bezcharakternou bývalou priateľkou Dinorah Rosalesovou – ženou ochotnou ísť hoci aj cez mŕtvoly, len aby si získala priazeň Juana Reyesa, do ktorého sa bezhlavo zamilovala. A aj keby sa jej to nikdy nemalo podariť, je odhodlaná dosiahnuť aspoň to, aby ho nedostala žiadna iná žena, tobôž nie Norma...
Nemožno sa preto veľmi čudovať, že z tejto atmosféry plnej zloby, intríg, nenávisti a závisti sa Bernardo snažil uniknúť. Že bol ochotný vzdať sa svojho doterajšieho života a začať nový, plný lásky a nádeje - s krásnou Libiou. Nanešťastie však do sledu udalostí neočakávane zasiahla smrť. Bernardo zomrel pri tragickej nehode skôr, ako stihol o svojom rozhodnutí informovať svoju rodinu a ako stihol celú situáciu po pravde vysvetliť i svojej mladučkej milenke... Jediný človek, kto o jeho láske k Libii na haciende Elizondovcov vedel, no mlčal, bola oddaná Eva...
Po smrti Bernarda a po tom, čo vyšlo najavo, že jej klamal a bol ženatý, sa Libia, hnaná nedobrou radou všetečných susedov, vybrala na haciendu Elizondovcov – aby sa prihlásila o svoje práva, resp. práva dieťaťa, ktoré s Bernardom čakala. Namiesto toho sa jej však dostalo len poníženia a urážok, ktorými ju zasypala situáciou evidentne zaskočená Gabriela. Tá na chvíľu stratila svoju obvyklú rozvahu a nechala sa uniesť bolesťou, sklamaním a rozhorčením. Zúfalá Libia si nevedela rady, hanbila sa za svoju situáciu, a tak sa rozhodla pre zúfalý krok - ukončila svoj život i život svojho nenarodeného dieťatka skokom z mosta...
Bratia Reyesovci nad hrobom milovanej sestričky prisahali, že ju pomstia. Keď zistili, že hlavný vinník – Bernardo – už nie je medzi živými, rozhodli sa pomstiť jeho rodine. I keď toto rozhodnutie nebolo jednomyseľné – predovšetkým charakternému Juanovi sa táto myšlienka neveľmi pozdávala, nakoniec sa na haciendu Elizondovcov vybrali... Tam našli nečakaného spojenca – Evu. Pomohla im zamestnať sa na haciende – práve tam totiž čakali na robotníkov, ktorí mali stavať domček pre Normu a Fernanda. A tak sa Juan, Óscar a Franco pustili do práce a čakali na vhodnú chvíľu na uskutočnenie svojej pomsty... Ibaže ich hnev a nenávisť sa pomaly vytrácali, keď začali spoznávať jednotlivých obyvateľov haciendy – zvlášť krásne sestry Elizondové -, až nakoniec úplne zmizli... Do cesty sa im totiž postavil silný a horúci cit, ktorý víťazí na každom bojisku – láska. Láska, ktorá je silnejšia ako zatrpknutosť a nenávisť...
Postavy
Óscar Reyes Guerrero
Dvadsaťštyriročný Óscar je z bratov Reyesovcov najmladší. Je veľmi atraktívny, ambiciózny, vypočítavý (možno až priveľmi) a veľmi často sa mu veci vymknú spod kontroly – tej sa ostatne často vymyká aj on sám. Z bratov je i najkonfliktnejší a najneurotickejší - niekedy to vyzerá tak, akoby katastrofy a výbušné konfrontácie doslova priťahoval ako magnet! Svojich bratov aj proti ich vôli dokáže dotlačiť k rozhodnutiam a činom, ktoré z princípu odmietajú, resp. s ktorými sa nevedia stotožniť – presne tak to bolo i v prípade rozhodnutia o pomste Elizondovcom za smrť sestry Libie... No každá kosa občas narazí na kameň – tým Óscarovým je jeho životná láska Jimena, žena rovnako impulzívna, nevypočítateľná a živočíšna ako on sám...Jimena Elizondo Reyes Guerrero
Dvadsaťdvaročná Jimena je najmladšia zo sestier Elizondových – a súdiac podľa mnohých oddaných obdivovateľov i najkrajšia. Nemožno sa preto čudovať, že učarovala i mágom televíznej reklamy a stala sa načas tvárou reklamnej kampane na pánsky parfum Indian Savage... Je to neuveriteľne milé, večne sa usmievajúce žieňa. I keď je vzdelaná, pôsobí veľmi „jednoducho“ - možno i preto, že podstatnú časť svojich dní trávi vylepšovaním svojho úctyhodného šatníka a pestovaním svojho atraktívneho zovňajšku (v čom nie je nepodobná Óscarovej márnomyseľnosti). No zdanie často klame – keď sa Jimene rodina otočila chrbtom kvôli jej láske k Óscarovi a manželstvu, ktoré s ním uzavrela, nepodľahla zúfalstvu, vyhrnula si rukávy a pustila sa s vervou a odhodlaním do práce. A i keď nikdy predtým nebola zvyknutá pracovať manuálne – nikto to od nej nežiadal a vďaka tomu, do akej rodiny sa narodila, sa ani nikdy nepredpokladalo, že by niekedy musela pracovať -, išlo jej to naozaj dobre!Norma Elizondo Escandón
Dvadsaťštyriročná Norma je prostredná z troch krásnych dcér Bernarda a Gabriely Elizondovcov. Je nielen nádherná, ale ja elegantná, vznešená, vzdelaná a veľmi vnímavá. No po citovej stránke je i rozorvaná – na svedomí to má nepríjemný zážitok z minulosti. Normu totiž ako veľmi mladučkú znásilnili traja neznámi muži, ktorí kedysi prepadli haciendu Elizondovcov! To ju, pochopiteľne, poznačilo a nadlho jej znemožnilo nadviazať bližší citový vzťah s akýmkoľvek mužom – i keď ju jej matka, v snahe zabrániť klebetám a „zachrániť“ Norminu dobrú povesť, temer okamžite po onej skúsenosti vydala za Fernanda Escandóna, nie síce bohatého, ale z „dobrej rodiny“ a patrične ambiciózneho... Svojho manžela sa nikdy nenaučila milovať a nikdy mu nedovolila dotknúť sa jej. Prvým mužom, ktorému sa dobrovoľne a aj z lásky oddala, sa stal až Juan – muž, kvôli ktorému nabrala odvahu a nechala rozviesť manželstvo, ktoré pre ňu bolo len väzením. Muž, ktorého si vybrala ako otca svojich detí – podľa predpovede veštice, ktorá Juanovi čítala z ruky, by ich spolu mali mať tri, ako prvý sa na svet prihlásil synček Juan David. Muž, kvôli ktorému je ochotná bojovať s celým svetom – a i vlastnou matkou, keď ju k tomu donútia okolnosti...Juan Reyes Guerrero
Dvadsaťosemročný búrlivák Juan je najstarší z bratov Reyesovcov. Dodnes nedokáže zabudnúť na tragédiu z politickým pozadím, ktorá zničila jeho rodinu – jeho rodičia pri nej zomreli a on s bratmi prišli o celý majetok i spoločenské postavenie. Je veľmi príťažlivý a vysoký, má atletickú postavu. Je veľmi temperamentný a impulzívny, občas takmer bezohľadný. Z bratov je najmenej vzdelaný, pretože sa ako najstarší musel o nich i o svoju sestričku Libiu po smrti rodičov postarať. Vlastne dodnes na nich istým spôsobom dohliada a dáva pozor, aby im nikto neublížil – a ak sa tak nebodaj stane, je ochotný urobiť takmer čokoľvek, aby sa s tými, ktorí sa tak odvážili urobiť, porátal. Obzvlášť intenzívne to Franco a Óscar pociťujú po smrti sestričky Libie, ktorú Juan nadovšetko miloval – podobne ako aj oni dvaja. Nedostatok vzdelania a spoločenskej spôsobilosti však Juan vyvažuje vrodenou dobrotou, entuziazmom, šarmom, intuíciou a altruizmom. Juan je jednoduchý človek – no má veľké srdce, v ktorom je dosť miesta pre všetkých, ktorých má rád, resp. si váži. Aj napriek jeho veľkej, statnej postave je i veľmi citlivý a ľahko ho možno zraniť, ba dokonca zničiť – ani on totiž, podobne ako väčšina z nás - nie je imúnny voči sile rafinovaných intríg...Sara „Sarita“ Elizondo
Dvadsaťšesťročná Sara, ktorej nik nepovie inak ako Sarita, je najstaršou zo sestier Elizondových. Je veľmi pekná, ale spočiatku to nebolo veľmi vidno – celé dni totiž trávila na haciende a na úpravu svojho zovňajšku či oblečenia pritom práve nemyslela. Pri koňoch predsa nemusela strúhať parádu... To, že jej k šťastiu niečo chýba, že nie je celkom spokojná s tým, ako sa jej život dosiaľ uberal, sa spočiatku pomerne úspešne snažila pred ostatnými ukrývať. Možno i preto občas pôsobila skôr submisívne, nepriebojne. Ibaže potom sa jej energickosť a impulzívnosť začala čoraz intenzívnejšie prejavovať. Uvedomila si, že čo si sama nevybojuje, to nikdy nebude mať. Podobne rázne však začala zasahovať i do životov svojich blízkych – v tom sa nanešťastie dosť výrazne podobá na svoju matku. I ona svoje konanie ospravedlňovala tým, že im chce len dobre – iba akosi pozabudla na to, že každý si je strojcom vlastného šťastia a že prílišný záujem môžu tí, ktorých sa to týka, pociťovať i ako obťažujúci... Postupne si to však začína čoraz intenzívnejšie uvedomovať a začína sa meniť – do jej života totiž nečakane, po prvý raz v živote, vstúpila láska...Franco Reyes Guerrero
Dvadsaťšesťročný Franco je prostredným z bratov Reyesovcov – i keď súdiac podľa jeho výzoru by ste sa stavili, že je najmladší. Pôsobí totiž veľmi mlado a akosi detsky nevinne... Spočiatku sa tak aj prejavoval – ako nie veľmi temperamentný a relatívne nekomplikovaný typ. Práca mu tiež práve nevoňala, radšej sa venoval nadbiehaniu krásnej a zdanlivo nedobytnej speváčke Rosario Montes, ktorej vystúpenia v bare Alcala si nenechal nikdy ujsť. No po istom čase, keď sa jeho život vplyvom viacerých faktorov doslova otočil o 180 stupňov, Franco ukázal svetu svoju pravú tvár. Zmenila ho zrada Rosario, ktorá dala pred jeho citmi prednosť agresívnejšie postupujúcemu majiteľovi baru Alcala Armandovi Navarrovi a vydala sa zaňho. Zmenila ho svadba (bola výsledkom kombinácie jeho zúfalstva, sebaľútosti a tak trochu i snahy pomôcť bratom zo zlej životnej situácie) s bohatou miliardárkou Eduvinou Trueba, ktorá ešte v deň ich sobáša zomrela na zlyhanie srdca a po ktorej zdedil celý jej majetok. A zmenila ho i láska – láska k žene, o ktorej by si nikdy nemyslel, že o ňu raz bude stáť. Láska k žene, s ktorou sa neustále len hádali a urážali, ktorej ani nevedel prísť na meno a ktorú považoval za tvrdú, chladnú a škaredú. Láska k energickej Sarite Elizondo...Gabriela Acevedo Elizondo
Štyridsaťosemročná Gabriela bola dlhé roky vydatá za Bernarda Elizonda – no v posledných rokoch jeho života sa odcudzili. Gabriela s ním totiž odmietala zdieľať spoločné lôžko – zmysel manželstva už predsa naplnili, mali tri dospelé deti, tak prečo sa podrobovať „tým nepríjemným povinnostiam, neprístojnostiam“... Nepochybne za týmto jej nešťastným rozhodnutím možno hľadať vplyv viery, ku ktorej sa občas až fanaticky utieka v problémových situáciách. Nemôže za to, ovplyvnili ju roky štúdií v kláštoroch – tak to totiž v časoch jej mladosti bývalo dobrým zvykom... S tým súvisí i jej prehnaná prudérnosť, ktorej často musia vzdorovať – občas viac, inokedy menej úspešne - jej dcéry. Svoje dcéry i otca nadovšetko miluje a praje im len to najlepšie – ibaže to dáva nesprávne najavo. Objekty svojej náklonnosti totiž nie je ochotná nechať robiť vlastné chyby a rozhodnutia – v záujme „toho najlepšieho“ (rozumej toho, čo ona pre nich považuje za najlepšie) často koná i proti ich vôli, trestá, hrozí, plače, zachádza do krajností... Keď nie je po jej, inak prívetivá a otvorená žena bojuje s návalmi agresivity a jej slová bodajú ako meč. Zraňujú každého, koho zasiahnu – obvykle tých, ktorých má najradšej. A tak sa jej postupne odcudzujú – a ona trpí ešte viac...Fernando Escandón
Dvadsaťosemročný Fernando sa oženil s Normou Elizondovou na žiadosť jej matky Gabriely – aby sa nedostala do rečí po tom, ako ju na haciende pripravili o poctivosť traja násilnícki vlamači. Fernando pochádza z rodiny zo správnym rodovým stromom – nanešťastie však okrem pôvodu a vzdelania nemal temer nič, jeho rodina totiž prišla o všetky finančné rezervy i majetky. A tak mu prišlo manželstvo s Normou viac ako vhod... Lenže mal smolu, pretože Norma ho ako manžela nikdy neprijala. Nikdy mu nedovolila dotknúť sa jej, čo i len ju pobozkať, nieto ešte stráviť s ňou noc... A tak sa Fernando zhrýzal a zhrýzal, hromadili sa v ňom zúfalstvo, zúrivosť a neskôr i nekontrolovateľná žiarlivosť, keď pochopil, že jeho žena všetko to, v čo dúfal, ponúkla inému... I keď si mnohí mysleli, že na Fernanda sa dokonale hodí staré známe „pes, ktorý šteká, nehryzie“, evidentne sa mýlili. Z nešťastného muža, ktorý v spoločnosti vystupoval veľmi mierne, duchaplne a milo, sa totiž postupne vykľul krutý, násilnícky a zákerný podliak, odhodlaný na všetko. Istým spôsobom sa na jeho premene, resp. odhalení jeho pravej tváre, podpísali kontakty s bezcharakterným Armandom Navarrom, zmijou Dinorah Rosalesovou a zatrpknutou Gabrielou Elizondovou...Martín Acevedo
Sedemdesiattriročný Martín, otec Gabriely Elizondo, je bývalým armádnym dôstojníkom. Je veľmi bystrý, vtipný a sem-tam i trochu zlomyseľný. No nemožno sa mu čudovať – keďže je už roky upútaný na invalidnom vozíčku a jeho dcéra ho kvôli tomu nepovažuje za svojprávneho (a patrične mu to aj dáva najavo)... Ako jediný na haciende sa však nebojí bez ostychu povedať na všetko svoj názor, i keď si tým často mnohých pohnevá. A jeho bystrej mysli takmer nič neunikne – jednoducho má dobrý nos na všetky, krátko- či dlhodobo ukrývané tajomstvá svojho okolia...Rosario Montes
Dvadsaťštyriročná Rosario je výnimočne talentovaná speváčka a tanečnica. Spočiatku si to okrem Franca, ktorý bol do nej zahľadený, neuvedomoval temer nikto. Postupom času sa jej však podarilo presadiť sa – najmä vďaka pomoci jej priateľa a neskôr manžela Armanda Navarra. I keď bola ženou mnohých mužov – Armando jej temer ako pasák ešte predtým, ako sa stali manželmi, dohadzoval zazobaných postarších seladonov, ktorých mala potešiť -, v skutočnosti milovala iba jediného. Franca. Alebo si to aspoň myslela. To, čo vnímala ako lásku, totiž skôr pripomínalo posadnutosť. Keď Franco nič neznamenal, pokojne ho opustila, vydala sa za Armanda a opustila s ním nadlho krajinu – keď sa však Franco stal milionárom, prestal o ňu javiť záujem a začal sa stretávať so Saritou, nedokázala sa s tým zmieriť a chcela ho získať späť za každú cenu. Jej slepá zúrivosť a zúfalý boj o muža, ktorý o ňu už nestojí, však začal ničiť nielen jej charakter (stratila všetky zábrany, bola ochotná urobiť čokoľvek, naozaj čokoľvek, aby si Franca získala), ale aj život. A to doslovne...Libia Reyes Guerrero
Dvadsaťjedenročná Libia bola najmladšou zo súrodencov Reyesovcov. Bola veľmi krásna, nežná a krehká. Celý čas mala hlavu v oblakoch, snívala o krásach života, láske... Vďaka istej, možno až detskej naivite sa preto, keď sa po prvý raz v živote zaľúbila, zaľúbila celým srdcom, osudovo. Nanešťastie sa jej vyvoleným stal Bernardo Elizondo, muž, ktorý by pokojne mohol byť jej starým otcom – a to znamenalo komplikácie, ktoré si Libia ani v najhoršom sne nevedela predstaviť. I keď svojich bratov nadovšetko milovala, nedokázala sa zmieriť so situáciou, v ktorej sa po jeho nečakanej smrti ocitla (dozvedela sa totiž že muž, ktorého milovala, bol v čase ich vzťahu ženatý, že má aj už dospelé deti – a že ona s ním čaká dieťa) a možno tak trochu i zo strachu pred ich reakciou na svoje nešťastie sa rozhodla ukončiť svoj život skokom z mosta... Jej smrť navždy zmenila nielen životy jej bratov, ale i životy všetkých, s ktorými sa odvtedy stretli – najmä však rodiny Elizondovcov...Bernardo Elizondo
Päťdesiatdvaročný Bernardo bol nielen bohatým priemyselníkom a majiteľom mnohých pozemkov, ale predovšetkým bol manželom energickej Gabriely a otcom troch krásnych dcér – Normy, Jimeny a Sarity. Pred svojou rodinou dlho skrýval veľké tajomstvo, ktoré ho nútilo rozhodovať sa medzi životom so cťou a životom s láskou – náklonnosť k mladučkej Libii. Lenže keď sa už rozhodol, že láska je to, čo v živote chce, a plánoval svoje rozhodnutie oznámiť i svojej rodine, zasiahla ho nepripraveného smrť – a všetko sa ešte viac skomplikovalo...Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.